Volejbalisti VK KDS Šport sú v plnej príprave na novú sezónu. A že bude náročná, niet pochýb. Po prvý raz v histórii sa košický volejbal odprezentuje na medzinárodnej scéne, mužstvo nebude štartovať len v slovenskej extralige, ale aj v dvoch pohárových súťažiach. Aj o nich sme sa pozhovárali s trénerom VK KDS Šport Richardom Vlkolinským.

Po dvoch týždňoch prípravy máte za sebou aj prvú hernú previerku. V Česku sa vaši zverenci predstavili v Kojetíne na antukovom turnaji pod holým nebom. Zámerne ste volili práve takýto, trošku netypický typ turnaja? 
V susednom Česku sú antukové turnaje populárne. Kedysi sa konali aj u nás a mali svoju kvalitu, lenže zanikli. Využili sme možnosť mať v hernom nasadení hráčov už v úvode prípravy. Hoci je pravda, že s loptou sme sa stretli len dva dni pred turnajom v Kojetíne, naskákané sme teda nemali v podstate nič.

Keďže ste svoj tím rozdelili na dva, aby ste maximálne vyťažili všetkých hráčov, zjavne vám nešlo prioritne o výsledky…
Určite výsledky neboli prioritou. Naše áčko nakoniec skončilo na treťom mieste, béčko vypadlo vo štvrťfinále. No do Kojetína sme nešli turnaj vyhrať. V tomto období sledujem niečo celkom iné ako konečné umiestnenie.

Hráči si pod vaším vedením užili týždňovú tatranskú drinu. Opäť ste nezapreli svoj pozitívny vzťah k našim horám. Myslíte si, že po vysokohorských túrach ho budú mať aj samotní hráči?
Na hráčoch, ktorí už so mnou Tatry v minulosti absolvovali, vidím, v akej sú nálade. Veľmi dobre si uvedomujú, čo takáto kondičná príprava obsahuje, a vedia, ako im v sezóne pomôže. Vedia, že toto je môj štýl na začiatku letnej prípravy, že tie túry sú mimoriadne náročné. Chlapci tam pracujú s vlastnou váhou a batohom, ktorý si vynesú na každý končiar. Ja na Vysoké Tatry nedám dopustiť. Ak viete aj v lete nájsť ubytovanie so stravou za rozumnú cenu, tak budem vždy za to, aby sme tam trénovali. Na úvod sme síce pri prvej túre brutálne zmokli, ale ďalšie dni sme mali ideálne počasie, luxusných 23 až 27 stupňov, v Košiciach bolo v tom čase o desať viac, a to by sa trénovali ťažko.

Viete presne, aké porcie hráči zvládli?
Denne sme v priemere mali túry s prevýšením 1 300 metrov. Toľko by sme doma nenabehali. V priemere sme denne spravili 65-tisíc krokov. Šliapali sme na končiare a cestou späť museli brzdiť a stále sme išli v tempe, tie trasy sme zvládali v extrémnych časoch, toto neboli zdravotné vychádzky nemeckých turistov… Hráči to zvládli, ak sme takto pokope, ukážu sa aj charaktery jednotlivcov. V mužstve sú hráči, čo majú civilné zamestnanie, vysokoškoláci, ale aj profesionáli a počas náročného týždňa sa mohla utužiť partia.

Ktorú z túr považujete za vašu srdcovku?
Najradšej mám výstup na Jahňací štít. To je pre mňa iný svet. Moju srdcovku som s chlapcami absolvoval vlani. Teraz sme vyšli na Veľkú Svišťovku, Slavkovský štít, Poľský hrebeň, či na Rysy. Taký výhľad, aký sme mali zo Slavkovského štítu, som za tie roky ešte nezažil.

Košické mužstvo ostalo pokope bez jedinej zmeny, ak nerátame príchod troch mladíkov z juniorky. To je na dnešnú dobu nevídaný unikát…
Po prvý raz v kariére budem pracovať s identickým mužstvom dva roky po sebe. V minulosti sme sa neraz, aj v iných kluboch, pokúšali udržať tím pokope, nikdy to nevyšlo. Zrejme to bolo spôsobené aj tým, že ak dosiahnete úspech, trebárs získate titul, tak si všetkých hráčov neudržíte. Dostanú iné ponuky a idú za lepším. Viem, že aj o niektorých hráčov z Košíc bol po sezóne záujem. Každý však mal kontrakt aj na ďalší rok a navyše tu aj bola vôľa ostať. Nik za mnou neprišiel s tým, že je nespokojný a chce odísť inam. Ak by sa tak stalo, ak napriek tomu, že je zmluvne viazaný, nebránili by sme mu v zmene dresu. Po poslednom ročníku extraligy sme mali spoločné posedenie pri guláši a tenise a už tam sa hráči tešili, že budeme hrať v pohároch. Klub je stabilizovaný, dobre sa v ňom pracuje aj s mládežou, veď juniori získali prvú medailu v histórii.

Neobzeráte sa teda po nejakej posile? Netlačí vás päta na niektorom poste?
Riešili sme post nahrávača. Dostali sme na to mandát od majiteľa klubu. Natrafili sme na vhodného adepta. Aj sme spolu rokovali, no padlo to na podľa mňa neúmerných finančných požiadavkách tohto nahrávača. Menovať ho však nebudem, hoci to spočiatku vyzeralo tak, že sa dohodneme.

V sezóne 2017/2018 budete mať poriadne nabitý program. Čo vás viedlo k tomu, že ste sa prihlásili až do dvoch medzinárodných súťaží?
Bolo to naše spoločné prianie. Chceli sme do Košíc priniesť medzinárodný klubový volejbal, lebo v tomto meste sa ešte nikdy doteraz nehral. Na zápasy sme už dokázali prilákať dosť ľudí, návštevnosť sme mali slušnú. A záujem o tento šport môže ešte rásť aj vďaka vystúpeniam v medzinárodných pohároch.

V Stredoeurópskej lige – MEVZA Cupe, kde účinkujú kluby zo Slovinska, Chorvátska, Maďarska, Rakúska a Slovenska sa hrá turnajovým spôsobom, takže sa od septembra až do januára aj celkom nacestujete…
Zmenil sa herný systém, prešlo sa na turnajovú konfrontáciu a okamžite to zvýšilo záujem o túto súťaž. Počet zápasov ostáva približne rovnaký, ale finančne to vychádza oveľa lepšie. Kluby organizujú jednotlivé turnaje na princípe reciprocity. Usporiadateľ hradí náklady, čo je isto výhodnejšie, ako keď sa hrá mesiace systémom doma – vonku. Ak máte širší káder, tak ten turnaj viete zvládnuť. A v Košiciach by to už nemalo byť len o jednej šestke. Ak nám vyjdú v extralige klubu v ústrety s predohrávkami niektorých kôl, tak by sme to mohli pokojne zvládnuť.

V európskom pohári Challenge Cup ste sa po žrebe ocitli nasadení rovno do šestnásťfinále, zatiaľ čo Myjava či Nitra si zahrajú aj v novembrovom predkole. Vás v decembri čaká súboj s rumunským klubom CSA Steaua Bukurešť. Ako vidíte vaše postupové šance?
Mali sme šťastný žreb. Myslím si, že našou výhodou je, že do decembra máme možnosť zmapovať svojho súpera úplne podrobne. Z Rumunska si pamätám veľmi silné mužstvo Dinamo Bukurešť. V Challenge Cupe sme s ním, ešte keď som pôsobil v Humennom, hrali. Do piateho decembra, keď nás doma čaká prvé stretnutie, sa vieme dobre pripraviť, dovtedy odohráme veľa zápasov, čo by sme radi zúročili práve v dvojzápase s Bukurešťou.

V extralige by radi siahli na medailu
V uplynulej sezóne volejbalistom VK KDS Šport len o vlások unikla bronzová medaila. V piatom zápase o tretie miesto prehrali v piatom sete s Prešovom o dve lopty. Siahnu si Košičania po extraligovej sezóne na cenný kov? Ich tréner Richard Vlkolinský by nebol proti. „Jasné, že by sme prijali medailu, hoci ja o nej nikdy nehovorím dopredu. Budeme mať v sezóne povinnosti aj na medzinárodnej scéne, čo môže byť aj veľká pomoc, na druhe strane aj príťaž. Ale ja verím, že po množstve náročných zápasov by sme na extraligové play-off mali byť dobre pripravení. My sme v poslednom ročníku dokázali okrem majstrovskej Nitry poraziť každého, a to bol náš cieľ. A rovnako silní chceme byť aj teraz,“ podotkol R. Vlkolinský.

Zdroj:http://kosicednes.sk/sport-ine/nevidany-unikat-muzstvo-ostalo-pokope-bez-jedinej-zmeny/
Autor: Tomáš Tóth