V tíme volejbalistov VK KDS Šport by mal patriť medzi lídrov. Smečiar Martin Sopko mladší už toho pod vysokou sieťou preskákal dosť a teraz to hodlá zúročiť v Košiciach. Extraliga sa začína prvým kolom už v sobotu, Košičania privítajú Starú Ľubovňu.

Po rokoch legionárčenia v Poľsku a Kazachstane sa vrátil domov. Nie však do rodného Prešova, ale ku konkurencii o 30 kilometrov vedľa. „Rozhodoval som sa medzi Prešovom a Košicami, keďže trebárs Svidník či Stará Ľubovňa sú na tom cieľmi i podmienkami horšie. Tréner Vlkolinský mal enormný záujem, aby som prišiel. Práve on ma priviedol k volejbalu. Ako chlapec som bol maličký, tučný a nemotorný, no aj tak som ho zaujal, videl vo mne potenciál,“ povedal nám Martin Sopko, ktorý je po rokoch opäť pod krídlami Vlkolinského.

Plat sa mu prepadol o 60 percent

Dva roky pôsobil v Kazachstane v Pavlodare. Stal sa tam víťazom Kazašského pohára, v tamojšej lige získal striebro. „Celosvetová kríza ma vrátila domov. Plat sme dostávali v kazašskej mene tenge a tá sa za dva roky prepadla o viac ako 60 percent. Podmienky sa tak neustále zhoršovali a byť ďaleko od domova a nezarobiť, to mi za to nestálo.“

V Kazachstane aj 32 hodín vo vlaku

To, čo zažil v Kazachstane považuje za skvelú životnú skúsenosť. „Myslím, že také presuny na zápasy ako tam, už nezažijem. Vo vlaku sme strávili 22, ale aj 32 hodín, raz darmo je to deviata najväčšia krajina na svete. Keď z vlaku vystupujete, tak sa učíte chodiť a to bolo v lige mužstvo, ktoré sa na zápasy presúvalo 61 hodín. V tomto štáte stretnete veľa bezdomovcov, alkohol a cigarety sú lacné, ale inak som tam žiadne problémy nezažil.“

Po šichte kávička ako životabudič

Okrem toho, že má kontrakt s Košicami, má aj svoje civilné zamestnanie. Je závozníkom vo fi rme s minerálkami. „Z Kazachstanu som sa vrátil v marci, tak som sa zamestnal. Vedenie firmy praje volejbalu, tak chodím len na popoludňajšie zmeny. V šichte mám prirodzenú posilňovňu, roznášam rôzne balenia vody. Stačí, ak to po schodoch párkrát otočíte a dali ste si do tela,“ hovorí muž, ktorý si medzi dvoma šichtami rád aspoň na chvíľu ľahne a odkedy je aj závozník, stal sa z neho väčší kávičkár. Zistil, že je to pre neho ten správny životabudič.

V Košiciach sa mohol stretnúť s bratom Marošom, bývalým kapitánom VK KDS Šport, ktorý však s volejbalom v lete skončil. A tak sa stretávajú akurát v práci. „Aj od neho som mal informácie o Košiciach, o tom, ako to tu funguje. Na Slovensku mnohé veci vydržia len krátkodobo, no ale počul som o klube len pozitíva, tak som tu.“

Už si ho s Martinom Sopkom starším nepletú

Martin Sopko je v slovenskom volejbale veľmi často spomínané meno. Má to svoj dôvod. Rovnaké meno aj priezvisko má okrem košickej akvizície aj ďalší Prešovčan. Aj on to dotiahol do slovenskej reprezentácie, aj Sopko starší hráva na poste smečiara a tak isto sa narodil 30. januára, akurát v roku 1982, teda o päť rokov skôr. V podstate aj výškou sú
Po na tom rovnako, delia ich len dva centimetre.

„Nie sme rodina, ani len vzdialená. Ale sme kamaráti, zašli sme aj na kofolu. Kedysi si nás plietli, zvlášť, keď som bol mladý. Raz sa nám to stalo, keď sme so slovenskou reprezentáciou cestovali na majstrovstvá Európy v roku 2007 do Petrohradu. Pri kontrole sme išli za sebou, tak sa colníci zháčili, že dva razy Martin Sopko.“

V uplynulom ročníku skončilo mužstvo VK KDS Šport na bronzovom stupienku. Kam až môže rúbať v tejto sezóne? „Tím sa obmenil, je v ňom veľa mladých hráčov. Ak v tejto sezóne spravíme krok, dva vpred, tak to bude plus smerom k budúcnosti. Lebo v klube je koncepcia nastavená najmä smerom k ďalším rokom. A potom by mohol prísť veľký úspech. Teraz sa o ňom nahlas nehovorí.“