KOŠICE. Skromne a potichu. To sú zásady, ktoré razia vo volejbalovom klube VK KDS Šport Košice.

Nemálo Košičanov donedávna ani nevedelo, prípadne len okrajovo, aký klub majú v meste. A pritom nehrá o fazuľky.
Aktuálny víťaz Slovenského pohára vstúpi v stredu do rozhodujúcej série o titul majstra Slovenska. To z neho robí v tejto chvíli najúspešnejší športový kolektív v druhom najväčšom meste republiky.

Dušou VK KDS Šport Košice je Milan Šimoňak, štatutár a predseda klubu, ktorý už vyše tri desaťročia žije v Košiciach.

Je konateľom spoločnosti Koľajové a dopravné stavby, ktorej skratka je obsiahnutá v názve klubu. O Šimoňakovej vášni pre VK KDS Šport svedčí aj to, že uplynulý týždeň bol v zahraničí, pričom letenku domov mal zabezpečenú na nedeľu. Aby však mohol vidieť rozhodujúci piaty semifinálový duel s Nitrou, rozhodol sa vrátiť skôr. Vlakom.

História VK KDS Šport Košice nie je vôbec dlhá. Vráťme sa na jej úplný začiatok. Kedy a ako sa začala písať?

„Na jeseň 2013 sme sa dohodli s vtedajším majiteľom klubu Košice-Šaca, že spoločnými silami pôjdeme do nového klubu. Začali sme od sezóny 2013/14, kedy sme už ako VK KDS Šport Košice postúpili do extraligy.“

Čo vás osobne priviedlo k volejbalu?

„Asi to, že som naň chodil so synom, ktorý ho hrával. Niektoré veci sa mi nepáčili, tak som to chcel zmeniť. Ja som sa volejbalu venoval na vysokej škole, inak som hrával futbal.“

Táto sezóna je pre váš klub šiestou v poradí. Prešli ste si aj tŕnistým obdobím?

„Po postupe do extraligy sme sa s vtedajším trénerom Radom Škvarekom dohodli, že gro mužstva zostane to isté. Sezónu sme ukončili v prelínacej súťaži, kde sa nám podarilo najvyššiu súťaž udržať.“

Následne prišlo do klubu viacero hráčov s humenskou minulosťou. V očiach niektorých ľudí ste získali nálepku akéhosi humenského klubu.

„V tejto téme sa nechcem príliš pitvať. Oslovil som vtedy trénera Vlkolinského, dohodli sme sa, že do toho ideme a spoločne sme kompletizovali káder. Bola to viac jeho parketa, ja som s tým súhlasil. Hneď na prvý pokus sme získali v extralige bronz, takže si myslím, že to bolo dobré rozhodnutie. Zároveň šlo o povzbudenie do ďalšieho obdobia.“

Ako vnímate osobu Richarda Vlkolinského?
„Je to jeden z absolútne najdôležitejších elementov vo fungovaní klubu. Myslím si, že sme si od začiatku sadli. Tak vo firme ako i v klube presadzujem najmä jednu vec, a tou je dôvera. U mňa ju má. Zdôrazniť treba aj úspechy na mládežníckom poli, kde sme sa dostali na majstrovstvá Slovenska kadetov i juniorov a dosiahli na nich veľmi dobré výsledky.“

Dostávame sa k príjemnej súčasnosti, po prvýkrát stojíte na prahu extraligového finále. Proti bude obhajca titulu z Prievidze.

„Na začiatku sme si dali spoločný cieľ a už postup do finále považujeme za úspech. Ideme však ďalej a možno ešte dosiahneme o čosi viac…“

Rozhodujúci semifinálový súboj proti Nitre sa v priestoroch Hotelovej akadémie na Južnej triede niesol v strhujúcej atmosfére. Diváci si na tribúne hľadali rôzne miesta ne sedenie či státie a hlasivkami hnali hráčov mohutne vpred.

„Je fajn, že si ľudia nachádzajú cestu na volejbal. Počas tretieho semifinálového duelu, ktorý sme doma prehrali, to bolo v hľadisku bol na pol. Prišli aj fanúšikovia z Nitry a bolo to cítiť. V piatom zápase, ak aj nejakí boli, nemali šancu. Košičania vytvorili skvelú kulisu a vyhecovali hráčov k oduševnenému výkonu. Veľmi sa z toho teším. Na druhej strane je škoda, že musíme rozkladať lavice, aby bolo pre ľudí dosť miesta.

To je to negatívne špecifikum vášho domovského stánku. Súperi zvyknú tvrdiť, že v Košiciach sa hrá ťažko, kvôli „tej ich malej hale“.

„Tieto hlasy, pochopiteľne, registrujeme. Je to však problém nielen tejto haly, ale celkovo v Košiciach. Od Slovenskej volejbalovej federácie dostávame každoročne výnimku. Vždy k nám prídu halu premerať, možno v predstave, že sa za rok zväčšila… Za ústretovosť sme im veľmi vďační. Nenarobím s tým nič. Pre nás je to výhoda v tom, že tu trénujeme a sme na tunajšie podmienky zvyknutí.“

Prichádza do úvahy zmena domáceho prostredia?

„V Košiciach je možno jediná hala, ktorá by ako-tak vyhovovala. Ide o Strednú odbornú školu železničnú, kde by to po určitých úpravách mohlo azda spĺňať predpisy. Čo sa týka obecenstva a taktiež výšky, tá vo volejbale rezonuje najviac. Pred asi dvoma rokmi som predložil projekt na prenájom, hala však patrí pod ministerstvo vnútra a nepodarilo sa to zrealizovať.“

V minulej sezóne ste sa predstavili aj na medzinárodnej scéne, v MEVZA Cupe i Challenge Cupe, pre nevyhovujúce podmienky vašej haly ste hrali v Humennom. Teraz už s istotou skončíte v lige najhoršie na druhom mieste. Využijete v budúcom ročníku miestenku do európskych súťaží?

„Vôľa tu bola aj predtým. Či ju však máme alebo nie, tu sa to nedá hrať. Jednou z podmienok je napríklad kapacita 1 000 divákov.“

Ako vidíte budúcnosť volejbalu v Košiciach?

„Pokračujeme ďalej v načatej ceste. Chceme pracovať s mládežou a vychovávať hráčov. Tak, aby malo perspektívu aj A družstvo.“