PREŠOV/KOŠICE. Nie je bežný jav, aby v mužskom športovom kolektíve hrala významnú rolu žena.

Zároveň ale platí, že výnimka potvrdzuje pravidlo. Je to tak aj na východe Slovenska.

Svoju prácu vykonávajú na jednotku a zároveň sú vítaným spestrením pre nejedno mužské oko.

My sme oslovili trojicu mladých dám. Položili sme im nasledovné otázky:

1. Ako ste sa dostali k pozícii v mužskom športovom kolektíve? Aká je vaša rola v ňom?

2. Ide o súčasť toho, čo ste vyštudovali alebo o koníček?

3. Aj ste šport aktívne hrávali, resp. stále hrávate?

4. Ako vnímajú hráči to, že ste súčasťou ich kolektívu?

5. Ako to vníma vaše okolie?

6. Kto z hráčov či realizačného tímu je najväčší džentlmen?

7. Nehrozí, že na pracovisku preskočí iskra?

Miroslava Baranová – futbal, 1. FC Tatran Prešov

1. „Od mala som mala rada šport. Bavil ma hokej, futbal, ale aj iné športy. Ešte počas strednej školy som dostala možnosť písať športové články pre regionálny denník, ponúkol mi ju kolega Ján Jacoš. Ten bol aj hlásateľom na zápasoch B tímu 1. FC Tatran Prešov, kde som ho potom občas zaskakovala. Neskôr som začala pracovať ako športová redaktorka aj v iných regionálnych novinách a televíziách. Najviac som vždy fandila prešovským futbalistom, roky chodím na každý zápas Tatrana. Vždy som sa chcela stať na Tatrane hlásateľkou, a to sa mi splnilo. Na stretnutiach A-tímu zastávam túto pozíciu už skoro tri roky. Hlásila som fortunaligové, druholigové a momentálne treťoligové zápasy. V klube ma neskôr oslovili, či by som nechcela robiť články pre klubovú stránku. Na starosti mám aj administratívne veci a momentálne robím i vedúcu mužstva, o čom sa mi predtým ani len nesnívalo. Pripravujem napríklad súpisky, pred zápasmi chodím na porady, počas zápasov pripravujem striedania, spolupracujem s trénermi a s vedením klubu. V prvej, druhej aj tretej lige som asi jedinou ženou na tejto pozícii. Pracujem pri obľúbenom tíme, plním si svoj sen.“

2. „U mňa je to aj-aj… Už na základnej škole som vedela, ktorou cestou sa chcem uberať. Chcela som vyštudovať žurnalistiku a pracovať v športovej oblasti. Z Prešova sa mi odísť nechcelo, nevedela som si predstaviť sobotu bez toho, aby som nebola na Tatrane. Všetko som si prispôsobovala tak, aby som nevynechala žiaden zápas. Rozhodla som sa pre štúdium na Prešovskej univerzite v Prešove. Som absolventkou odboru mediálne štúdiá, ktorý je príbuzný žurnalistike. Pracovať v obľúbenom klube je však pre mňa aj koníček.“

3. „Až na záľubu v športe a hlavne vo futbale, som bola odmala dievčatkovský typ. Stále som ale bola v pohybe. Od škôlky som tancovala a dlhé roky som bola mažoretkou, pôsobila som v súbore LABI. Keďže som vždy chodila na futbal a mám tento šport rada, boli aj také pokusy, že som sa snažila hrať futbal, ale tie mažoretky mi určite idú viac…“

4. „Túto otázku dostávam dosť často… S futbalistami aj trénermi vychádzam dobre, všetci ma poznajú, sú ku mne milí. Najťažším orieškom osamotenej ženy v čisto mužskom kolektíve je asi získať si rešpekt. Začiatky, samozrejme, neboli úplne jednoduché. V klube a vo futbale sa však pohybujem už niekoľko rokov. Myslím si, že chlapci ma rešpektujú a ja rešpektujem ich. Občas si vypočujem aj vtipnú poznámku, ale všetko je v rámci srandy.“

5. „Ľudia v mojom blízkom okolí vedia, že táto práca je pre mňa splnený sen. Rodina aj priatelia mi stále hovoria, že mi držia palce. Chodia aj na zápasy a stále ma podporujú. Pozitívne reakcie na svoju prácu počúvam aj z iných tímov a z hľadiska. Najväčším fanúšikom je môj dedko, ktorý číta všetky moje príspevky, chodí na zápasy. Myslím, že je hrdý, kde som to dotiahla.“

6. „Gavalieri sú tréneri aj hráči. Hlavný tréner je vždy slušný a profesionálny. Hráči chodia upravení, pekne oblečení, správajú sa ako džentlmeni. Otvárajú mi dvere, občas polichotia. Jeden z nich mi nosí aj kvetinky, sladkosti či obedy.“

7. „Hrozí. A myslím, že odpoveď nájdeme aj v predchádzajúcej otázke.“

Zuzana Maďarčiková – futbal, FC Lokomotíva Košice

1. „K pozícii som sa dostala cez známeho. V minulej sezóne som bola fyzioterapeutkou a masérkou v Lokomotíve Košice. Po prihlásení klubu do piatej ligy už v ňom nepôsobím.“

2. „Vyštudovala som odbor masér a fyzioterapeut na SZŠ Kukučínovej v Košiciach.“

3. „Od detstva som sa aktívne venovala basketbalu. Až do svojich 22 rokov, kedy som sa zranila a vybrala som si cestu fyzioterapeutky. Pred pár rokmi som si túto rolu vyskúšala v mládežníckej reprezentácii basketbalistiek a párkrát som na turnajoch zaskočila aj pri Young Angels.“

4. „Určite to bolo niečo nové, keďže pred mojím príchodom bolo v kolektíve Lokomotívy len mužské zastúpenie a mali tam maséra. Ale myslím, že to brali ako normálnu vec.“

5. „Niektorých to trošku zarazilo, že žena pôsobí vo futbalovom klube, ale nakoniec to vzali v pohode.“

6. „Na túto otázku nemôžem konkrétne odpovedať, pretože by som si nevedela z tých všetkých džentlmenov vybrať…“

7. „No aj keď ma na to veľa ľudí upozorňovalo, nakoniec to len privolali. Čiže iskra hrozila a aj preskočila .“

Marta Bendžalová – volejbal, VK KDS Šport Košice

1. „Už druhú sezónu som fyzioterapeutkou VK KDS Šport Košice. Dostala som sa k nim cez súkromnú nemocnicu Košice-Šaca, kde som fungovala šesť rokov ako fyzioterapeut na Klinike liečebnej rehabilitácie. Náplň mojej práce je zabezpečiť najlepšiu funkčnú schopnosť pohybového aparátu všetkých hráčov. Či už ide o uvoľňujúce masáže, mobilizácie, alebo cvičenie na odstránenie svalových dysbalancií. Vždy sa snažím prispôsobiť svoj prístup k aktuálnemu stavu daného hráča.“

2. „Študovala som fyzioterapiu. Bakalárske štúdium som ukončila na lekárskej fakulte v Košiciach. Po trojročnej praxi v nemocnici som začala študovať magisterské štúdium v Prešove, ktoré som minulý rok úspešne ukončila.“

3. „Aktívne športujem do dnešného dňa, aj keď nie som súčasťou žiadneho kolektívneho športu. Rada si zabehám v prírode a pracujem ako inštruktorka skupinových cvičení. Mám na starosti silové tréningy a step aerobik.“

4. „Myslím si, že si všetci dobre rozumieme, nevnímam žiadne nezhody medzi nami. Snažíme sa rešpektovať jeden druhého.“

5. „Mám okolo seba úžasných ľudí, ktorí ma vo všetkom podporujú a vždy sa so mnou tešia. Je očividné, že táto práca ma baví a som rada, že som súčasťou takého úžasného tímu. Takže oni sú radi tiež…“

6. „Táto otázka je asi najťažšia zo všetkých. Nedá sa na ňu odpovedať. Všetci sú džentlmeni!

7. „Určite nie. Všetci sme zvolili profesionálny prístup, a máme jediný cieľ. Odohrať sezónu čo najlepšie.“

Pozn.: Na doplnenie uvádzame, že Marta Bendžalová, donedávna ešte Erdélyiová, je čerstvo vydatá.