Komentáre

Košičania striebro oslávia aj z toho, čo si našetrili do prasiatka

Volejbalisti VK KDS Šport Košice síce prehrali vo finálovej sérii play-off extraligy s Prievidzou 1:4 na zápasy, no so sezónou môžu byť mimoriadne spokojní.

Po zisku Slovenského pohára im do vitríny premiérovo pribudnú strieborné medaily.

Doposiaľ najväčším úspechom bolo pre košických volejbalistov tretie miesto zo sezóny 2015/16.

Oslavy po zisku striebra spoja Košičania s oslavou päťdesiatky svojho trénera Richarda Vlkolinského.

S hráčmi sa porozpráva o odmenách

Posledného zápasu finálovej série v Prievidzi sa zúčastnil aj predseda klubu Milan Šimoňák, ktorý hráčom bezprostredne po skončení sezóny zagratuloval k historickým medailám.

„Každému som podal ruku a povedal, že máme za sebou výbornú sezónu aj napriek prehre vo finále. Získali sme Slovenský pohár a strieborné medaily. Pred sezónou sme si dali za cieľ postup do finále, ale že sa nám to až takto podarí, asi čakal len málokto. Máme veľkú radosť z toho, čo sme v sezóne dosiahli. Trochu ale mrzí, že nemáme zatiaľ žiadnu odozvu od mesta alebo župy,“ povedal Šimoňák.

Po náročnom boji v semifinále s Nitrou, ktoré Košičania dokázali zvládnuť v piatom rozhodujúcom zápase, im už neostalo veľa síl, aby viac potrápili obhajcu titulu.

„Aj napriek tomu sme ukázali viacero svetlých momentov. V druhom zápase v Prievidzi sme mali dva sety dobre našliapnuté, no nevyužili sme setbaly a aj v tom poslednom sme nedokázali prvý set dotiahnuť do víťazného konca. Stačilo veľmi málo a mohlo to vyzerať inak. Treba ale povedať, že Prievidza na nás bola pripravená veľmi dobre a titul získali zaslúžene,“ uviedol Šimoňák.

O bonusoch za zisk historických strieborných medailí príliš predseda klubu hovoriť nechcel, keďže o tom ešte nestihol informovať hráčov, no niečo predsa len prezradil.

„Tréner Vlkolinský zvolal posedenie pri príležitosti jeho okrúhlych narodenín a počas neho sa budeme určite rozprávať aj o budúcej sezóne a o možných odmenách za práve skončenú sezónu. Získali sme za pohár aj druhé miesto určitú čiastku a uvidíme ako to rozdelíme.“

Zmluvu na ďalší rok majú len dvaja hráči

Volejbalová eufória, ktorá po postupe Košičanov do finále nastala mala len jeden menší háčik a tým bola hala.

Ľuďom, ktorí neprišli v dostatočnom predstihu pred zápasom, neostávalo nič iné, len sa posadiť na schody alebo stáť pri zábradlí.

Aj pri ňom sa však počas finále diváci poriadne tlačili ak chceli vidieť aspoň časť ihriska.

„Ľuďom by som sa chcel týmto ospravedlniť za nepohodlie, ale inú halu pre volejbal v Košiciach žiaľ nemáme. Zároveň chcem fanúšikom poďakovať za obrovskú podporu a výbornú atmosféru, ktorú vytvárali počas celej sezóny. Čo sa týka haly, práve kvôli nej sme túto sezónu nehrali žiadnu európsku ligu. Museli by sme cestovať do Humenného, Popradu alebo Michaloviec, pretože naša hala jednoducho nespĺňa kritériá. Neviem či by to malo význam, ak by sa to nerobilo pre Košičanov.“

Jediné miesto, kde by mohli košickí volejbalisti po menších úpravách hrávať aj európske súťaže, je hala SOŠ Železničné na Palackého.

„Táto hala však nepatrí ani mestu, ani župe, ale pod Ministerstvo vnútra. Aj napriek tomu som pripravil projekt na päť rokov a chcel som tam urobiť úpravy z vlastných prostriedkov. Týkalo sa to osvetlenia, podlahy a statiky. Bohužiaľ nás predbehli basketbalistky Young Angels, ktoré tam teraz trénujú. Nám doposiaľ stačila aj naša hala, na ktorú sme mali výnimku od zväzu. Po tom ako sme ale dosiahli lepšie výsledky, divákov pribudlo a očividne to už nestačí,“ zhodnotil Šimoňák.

Kvôli zákonu o športe majú zatiaľ zmluvu na ďalšiu sezónu len dvaja hráči – Lamanec a Smolej.

„Ostatní majú zmluvy do mája 2019, keďže až koncom minulého roka prišla výnimka o odsunutí odvodov v rámci zákona o športe. Teraz je to na nás a na hráčoch ako sa dohodneme. Zatiaľ nikto nechcel o ničom rozprávať, keďže sa všetci sústredili na play-off. Teraz už na to bude viac času,“ povedal Šimoňák.

Jakubov: V autobuse sme vypili len málo

Úspech Košičanov v aktuálnej sezóne je o to obdivuhodnejší, že mužstvo nebolo zložené z veľkej časti z profesionálnych hráčov.

„Väčšina má aj iné zamestnanie popri volejbale a veľa chlapcov je študentov. Práve o to sme to mali ťažšie, keďže na ranných tréningoch sa nás stretávalo len zopár. Možno nám chýbalo niekoľko spoločných tréningov navyše, ale nechcem hovoriť, žeby chlapci, ktorí trénovali menej podali zlé výkony. Každý robil to čo vedel a už len z toho, že sme boli vo finále, máme obrovskú radosť,“ uviedol kapitán košických volejbalistov Miroslav Jakubov.

Cesta z Prievidze do Košíc sa aj napriek prehre vo finále niesla v oslavnom duchu.

„Niečo sa vypilo už cestou autobusom, ale len málo, pretože viacerí sme museli ráno vstávať k rodine. Je nás v tíme dosť, ktorí už máme aj malé deti. Poniektorí mali povinnosti v škole, takže to oslávime až tento týždeň. Najskôr s trénerom na jeho päťdesiatke a potom ešte v piatok pôjdeme do mesta a minieme peniažky, ktoré sme si spolu ako tím našetrili do prasiatka,“ skonštatoval Jakubov.

Po semifinále mu spadol kameň zo srdca

Košický kapitán si pamätá aj zisk bronzu v sezóne 2015/16, kedy v boji o tretie miesto zdolali zverenci trénera Vlkolinského Komárno.

„Vtedy boli tri silné tímy – Nitra, Komárno a Prešov, medzi ktoré bolo ťažké sa dostať a dlho si držali dominanciu. My sme mali v tíme skúsených hráčov aj zo zahraničia a podarilo sa získať historický bronz. Teraz sme mali už pred sezónou vyššie ambície a pravdupovediac mi spadol kameň zo srdca, keď sme cez Nitru postúpili do finále. Už sme to mali na vážkach, keď sme prehrali domáci zápas, ale napokon sme to otočili. Titul by bol už len čerešničkou na torte,“ povedal Jakubov.

V najbližších dňoch sa rodák z Humenného nechystá na žiadnu veľkú dovolenku, ale bude sa venovať rodinke.

„Mám malého ročného synčeka, ktorého som trochu zanedbával počas semifinále a finále. Teraz sa chcem plne venovať rodine a oddychovať trochu od volejbalu. Čo sa týka mojej budúcnosti v Košiciach, to sa ešte len bude riešiť. Máme solídneho majiteľa, ktorý je navyše veľmi dobrý človek. Pokiaľ sú so mnou v klube spokojní a budú chcieť, aby som ostal, tak to urobím veľmi rád. Neplánujem ešte ukončiť kariéru, nemám žiadne vážnejšie zdravotné problémy. Pokiaľ mi zdravie bude slúžiť, ešte aspoň dva alebo tri roky by som to potiahol,“ pousmial sa Jakubov.

Pridajte komentár